Súhlas pacienta je v slovenských a európskych podmienkach základným predpokladom poskytnutia zdravotnej starostlivosti. Toto zásadné pravidlo možno považovať za dôsledok spoločenského a právneho vývoja, kedy zdravotníka už nepovažujeme za autoritu, ktorá rozhoduje o pacientovi bez pacienta, ale za poskytovateľa služby, kedy pacient je partnerom v rozhodovaní o tom, aká služba sa poskytuje. Požiadavka na získanie súhlasu pacienta sa odvíja tiež od stále sa zvyšujúceho dôrazu na slobodu človeka rozhodovať o svojom tele a zdraví. V tomto článku rozoberieme, aké zákonné požiadavky má taký súhlas spĺňať a akú formu má mať.

Informovaný a slobodný súhlas

Aby súhlas s poskytnutím zdravotnej služby skutočne napĺňal účel ochrany integrity pacienta, musí mať tiež určité kvality. Preto občiansky zákonník i zákon o zdravotných službách hovoria o slobodnom a informovanom súhlase.

Zákon o zdravotných službách stanovuje, že súhlas je informovaný, ak zdravotník pacientovi zrozumiteľne a v dostatočnom predstihu podá informácie predovšetkým o jeho zdravotnom stave, navrhovanom postupe liečby, predpokladaných účinkoch liečby a možných rizikách. Pacient zároveň musí dostať priestor klásť doplňujúce otázky. Zmyslom tejto úpravy je, aby mal pacient dostatok informácií na to, aby mohol zvážiť, či liečbu podstúpi.

Aby bol informovaný súhlas platný, musí byť tiež slobodný. To znamená, že pacienta nesmie nikto iný k udeleniu súhlasu nútiť psychickým alebo fyzickým nátlakom. Zároveň je tiež potrebné, aby zdravotník vždy zhodnotil, či je pacient dostatočne spôsobilý informovaný súhlas slobodne udeliť. Napríklad u detí alebo osôb so zníženou rozhodovacou spôsobilosťou bude v mnohých prípadoch informovaný súhlas udeľovať ich zástupca.

Forma informovaného súhlasu

Všeobecne podľa zákona nemusí mať informovaný súhlas písomnú podobu. Zmyslom udelenia informovaného súhlasu je totiž práve rozhovor zdravotníka a pacienta, pri ktorom má pacient pochopiť odovzdané informácie a prípadne sa zdravotníka pýtať. Zákon potom stanovuje niekoľko situácií, kedy musí mať súhlas písomnú podobu. Je to mj. ak má byť pacientovi odňatá časť tela, ktorá sa už neobnoví, ďalej pri vykonaní zákroku, ktorý zdravotný stav pacienta nevyžaduje (napr. kozmetické zákroky), alebo ak pacient sám vyžaduje písomnú formu.

U závažnejších zákrokov je však obvyklé, že pacient dostane písomný formulár s poučením, ktorého podpisom informovaný súhlas udelí. Tu vyvstáva otázka, do akej miery táto forma udelenia súhlasu napĺňa zmysel zákonnej úpravy. K tomu sa jasne vyjadril Najvyšší súd, podľa ktorého písomná forma informovaného súhlasu nesmie nahradiť poučenie podané v rámci rozhovoru pacienta a zdravotníka. Podľa súdu je naopak potrebné vyhnúť sa situáciám, kedy pacient iba podpíše predtlačený formulár, bez toho aby bol s dôležitými informáciami oboznámený ústne.